ARCHÍVNY DOKUMENT z mája 2009.  

   Tak, práve som sa vrátil, červený jak rak, drsne ošľahaný slnkom a vetrom, riť ako po výprasku. Keďže ako poznamenal Shrek, lepšie mi rozumie na nete, a keďže nemám na kom vyventilovať emócie, spíšem sem reportáž...

Aj napriek 2m prebehnuvším čiernym mačkám pred kolesami Shreka a jednému takmer zrazenému psíkovi, ktorý sa rozhodol otestovať Michalove brzdy (a tuším aj nejaká veverička sa spomínala) sa nestala žiadna nepríjemnosť. Ak nerátame že na tých "drsných" cestách mi postupne odchádzali ledky na bodovom osvetlení ;) pri každom zastavení som rátal koľko nových odišlo … skončilo to na 6tich pokazených ledkách, tak si vytvorte obraz ako bola jazda desne drsná

Musím verejne pochváliť navigačné schopnosti Shreka, ako aj vysoko vyvinutý software pre "nádržovú navigáciu". Absolútne dokonalé, až na jediný krát - spôsobené nedokonalosťou satelitnej mapy ;) sme nehľadali nič. Vždy išiel neomylne jak holub do holubinca ;) klobúk dole. Cesty čo vybral boli krásne krajiny, super jazdenie, ale žiaľ príliš veľa štrku všade, u nás, v Čechách, aj v Poľsku.  Anketu o najdrsnejšiu cestu vyhrala štreka ani neviem odkiaľ až do sanatória ani neviem kam, niekde v okolí LM, tam končila civilizácia,  tam moja elektráreň dostala na frak, zunkalo mi všetko ako keď drotár ide po ulici. aj som tŕpol kedy mi vyskratuje baterku, v duchu som si preberal všetky moje úpravy a zásahy do káblovačky, kde môže čo to zaiskriť  ;) ale došli sme, lačné pohľady paničiek v sanatóriu na liečenie neplodnosti stali za to ;) škoda že mal Country pištoľ...
Hrkiho sme vyzdvihli pri Jablonici, šlo sa na Moravu. Stretnutie s Antonom v prekrásnom mieste pôvodu Jelínkových destilátov Vizovice sa odohralo v štýlovom salaši/ranči, ja som ostal verný, že zjem všetko čo som ešte nejedol (pred týždňom Jánošíkov vrkoč) som teraz zjedol „Vtákuf spacák“ a chutil mi. Mali tam úžasné menu v moravskom slangu, ujebali by ste sa...napr: „Míšung Strýca Ondry...“ je tam niečo zamíchané,  náke maso, obalené v čosik čo nikdo okrem kuchára nevi, ale prej se to dá žrát a lidi tady z teho neblijou", sympatická slečna/pani s koníkom už mala tendenciu zameniť toho koníka za viac koníkov a stať sa motorkárkou (heh jak sa 'staří' chlapi fotili s koňom dúfam že bude na fotkách, ja som nemohol ;) ) ale tam som šrajfol spodný rám hneď pri výjazde odtiaľ. Diera na vozovke jak po bombe.
Akcia u Countryho na dome nemala chybu ... ešte predtým sme sa zrazili (ja skoro aj doslovne) s 'countryho vetvou' čakajúcou nás v Terchovej tuším. 15 minúť pred naším príchodom svojvoľne opustili dohodnutý checkpoint, navrhujem im kárne  ... vrátane úžasnej tetušky, strašne mi pripomínala tu tetu z Kurvahosigutentag ;) stihla nám vyrozprávať cely svoj životopis kým sme sa odstrojili ;) ale ako náhle sa zotmelo, ona zaliezla spať. miestne teenagerky majú odteraz o čom snívať...2 príbuzné tej tety boli aj tak odvážne že sa prišli pozrieť na Star riderov pod zámienkou že niečo s tetou... (to nám teta prezradila). Mjasko bolo super, pojedlo sa, popilo decentne, podebatilo, za svetla fakieľ, čas utiekol a ani spať sa nechcelo...ale šak tam sa vypínali svetla o deviatej a evidentne sme zvýšili počet obyvateľov o 10 % čo dedine neprospelo. Na otočku prišli pozrieť Fachman a ešte jeden, koho meno som samozrejme zabudol, ale pekne od nich a obdivujem mladých ako tam trafili, bude z nich niečo. Tetuške skliparke sa oplatilo o pol deviatej v noci otvoriť sklípek (ešte že Country tam pozná správnych ľudí), asi sme jej spravili týždennú tržbu...dedinčania určite do pondelka nemajú chleba a pivo čo sme vykúpili ;) ráno sme sa zobudili ako na Sibíri..ponožky čo som vypral v piatok podvečer boli ráno mokrejšie ako pred žmýkaním. Tipoval by som tak na 5-7 stupňov. Pod mrakmi, blízke hrebene hôr hrozivo v mrakoch, ale nebojácni staristi naštartovali svoje ohnive mašiny  a vydali sa smelo do pekla..eee. na cesty...asi prvých 10 km ;) po oddelení sa "českej vetvy" sme pokračovali na Oravu (tuším?), úsmev zamrzol, počasie sa zhoršilo (resp. asi sme prešli polárny kruh či čo), zima jak v zlom ruskom filme, krásna krajina aj cesty, ale išli sme výslovne v mraku, orosene štíty, okuliare, romantika jak sfiňa, úžasný zážitok ako traja odvážni Staristi idú po cestičke, z oboch strán hory - lesy sa strácajú v hmle a mrakovom opare verný myšlienke drsných kilometrov...škoda že nebol čas a chuť fotiť, ale tu scenériu mam v pamäti, budem na ňu hrdý a spomeniem si na ňu vždy keď budem mat mokre nohy ;) lenivosť nebrať kozenne chapsy sa nevypláca...ale staristovi ako mne to nemohlo vadiť, výborný guľášik za 2 ojro 20 náladu spravil. Tak sme prefrčali do Poľska. Čo mi najviac zaimponovalo, že tam boli úplne o inom domy, upravene, iný stavebný štýl, turistická infraštruktúra, nie zanedbané ako u nás, ale cesty mali rovnaké . Tiež bolo impozantné vidieť Kriváň zrkadlovo otočený a kukať sa na neho z poľskej strany. V ten deň sme zmokli 3 krát, našťastie len také jemne dáždiky, alebo skôr väčšie mrholenie, však aby cesta nebola náhodou príliš malo drsná, ale 10h v takom počasí a furt mraky okolo akosi kazilo náladu a chceli sme byť čím skôr v motoreste, aj jest sme zabudli. Stretnutie s Jožom v znamení menšieho meškania, stretnutie s 'Vidiho vetvou' v znamení väčšieho meškania, ale potešilo, Saša je úžasný imidžák, kto nevidel koľko ruských kosákov ma na sebe (aj na botách) neuverí, na jednej hrudi nápis Sojuz, pod tým Russija, na druhej hrudi Slovakia a pod tým Sasha tuším...a tie boty udržovali počernejšie obyvateľstvo miestnych dedín v úctivej vzdialenosti. Treba vidieť tie potápačské boty s kosákmi na nich ;)...nasledovala cesta cez Hnilec. Krásna cesta, vracáky o 360°, ja občas aj do jednotky, ale strašne veľa štrku a vybitý asfalt. Išiel som tú cesty pred rokom na mojom Accross Slovakia, išiel som ju večer o 21, už sa zmrákalo a netušil som či naozaj vedie tam kde ukazuje mapa, na rezerve, ale posraný som bol menej ako teraz, asfalt bol lepší a nebol štrk. Škoda že ju tak zanedbali. Ja vždy posledný, hrdý vlajkonosič, som chtiac-nechtiac aj nohu na zem dal občas ;) ale tesil som sa na tu cestu, bolo úžasné vidieť prvú časť konvoja (6 mašín tuším) o 3 poschodia hučať vyššie. Príchod do motorestu prijemne prekvapil, príjemný motorestík, udržiavaný, dedinský ujko na koho by ste typovali že je fóliášsky parast, a baba u ktorej ste nevedeli či sa mračí na vás, alebo to je úsmev, to ale mali absolútne pod palcom a vyslovne som bol spokojný. Prebehla tam nejaká nezhoda s počtom izieb, bolo ich nakoniec treba menej ako sa rezervovalo a jaksi ich nemal zrazu kto vyplatiť, ale stáva sa. Tak sme 4ria mali dokopy 9 lôžok  a vlastne aj celu ubytovňu. posedeli sme v prijemnom bare, večera s Vidiho vetvou bola príjemná, keď nás opustili (heh nemohol som si nevšimnúť ako nás ujko majiteľ sleduje či nezdráhame aj my  sme ešte nezaplatili izby ani naše večere a pivečka), potom sme my pokračovali aj so Shrekom seniorom ktorý medzitým prišiel na Toyote (kua, 2 liter, 4 kolesa, výkon o 100 koni viac ;) ) až do neskorých večerných hodín v debate a s pivečkami, úžasne dobrá pizza o pol dvanástej večer zakončila moju mierku spokojnosti na motorest k maximu, pobrali sme sa spať, poniektorí so zámerom skôr spať (ja), poniektorí mi ale nedovolili nechtiac spať pretože sa rozhodli pokračovať na izbe hneď vedľa s hruškovicou ktorú v dobrom myslení som zobral z Ižipoviec (Country prepáč nevedel som že Ti ju Michal nechal ;)) a jak si bolo počuť aj to čo nepovedali, ale 4 tabletky na spanie skombinované s pivečkami v žalúdku konečne spravili svoje a konečne som aj niečo pospal. Na ubytovni u Countryho známeho som sa jaxi nevyspal, aj keď podmienky boli výborné, som jak starý jazvec, proste v cudzom teritóriu neviem zaspať, inak orientovaná posteľ, všetko ma zrazu omína, tŕpne ruka, tŕpne krk, vadí kohúť, vadí všetko  budíček mi spravil miestny kostol so zvonom čo budí mŕtvych a následné na to správca štadióna oproti s kosačkou jak u zubára vŕtačka.
Zobudili sme sa do krásneho rána, aby bol kontrast so zobudením u Countryho drsnejší, tak bolo hneď asi 20 stupňov ráno o 8-mej,  po povinnej kávičke sme sa rozišli každý svojou štrekou (Michal dík za tatranku čo som si našiel ako od Mikuláša, veru dobre padla  ), našiel som krásnu cestu od Jelše až po Lučenec, hornatá cesta, ale výborný asfalt, na jednom úseku sa mali o týždeň robiť preteky do vrchu, cesta bola vyzametaná lepšie ako moja izba. asi 120km horskej cesty s nulovou trafikou, vytešil som sa do sýtosti a rozlúčil s horami. Cez VK a NZ som prdkal 80-tkou domov... slnko pražilo jak sprosté, ľudia ma začínal prezváňať, reku no vitaj, zas si doma. Rovno z garáže domov, zhodil som šaty a len v slipoch, ešte ani som sa nevybalil, ani na hajzlíku a sprche som nebol, sedím za kompom a asi už hodinu píšem túto správu ;) Aby ste vedeli ako dopadol nultý rocnik 1000 Drsných kilometrov. 100% dokonalé nie je nič, tak tejto akcii dám 99%, spokojný som veľmi, videli sme 3 krajiny, jazdili sme kde by som v živote ja sám nešiel, kopec príjemných ľudí, ja som spokojný veľmi. Nie som na brúsenie stúpačiek, ani na terenkozy, ale keď sa Shrek opýtal, či by som šiel o rok znova, bez váhania som povedal že určite. To je moje resumé o akcii. Díki Shrek. Hanbite sa kto nebol
...a teraz ma ***** keď sa toto neuloží....