CCC24

  • Full Screen
  • Wide Screen
  • Narrow Screen
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Route66 po Slovensky

E-mail Tlačiť PDF
Užívateľské hodnotenie: / 0
SlabéDobré 

Route66 Jedneho pekneho rana ma zaujal Figelov vyrok o tom ze slovensku cestu 66, ako jednu z troch 66 route na svete, chcu premenit na vykladovu cestu. Tak ma napadlo prejst si tu cestu, este som ju celu nesiel, a reku spravim si sen Route66, aj ked len slovensky Laughing Ked Shrek navrhol aby sa startovalo z jeho chaty v Radvani, po tom ako Boby vyhlasil ze bude jeho vychyreny gulasik, som ani na sekundu nevahal, a presunul zaciatok akcie uz na piatok.

Vyrazil som po praci, nalahko ako som bol zvyknuty, no veru na chatu som prisiel tesne pred zotmenim uz troska premrznuty, bolo to vzhladom na to co nas este len cakalo zahrievacie kolo Tongue out. Ani nie 5 minut po mne prisli aj Shrek s Maartym, ktori isli od hranic. Veselo rozpravali, ze dali nejake shrekotrasy, ze nejaki mufloni im tam do cesty skakali a ze nejake rukavice sa stratili, ale po par Jack Danielsoch sa spokojne usmievali, gulasik bol vyborny, debatili sme do 2hej rano.
Po tom ako som sa "vydatne" vyspal az 4h, (kto nepocul chrapacie duo Shrek-Maarty neveri ako je mozne, ze sroby nevyliezli z dosiek Wink), ale po vydatnych ranajkach z vcerajsieho gulasika sme nastarovali (no ja obtiaznejsie, ale predsa) masiny, naobliekali sa (uz veru som aj zimnu vystroj dal, sak bolo nejakych krasnych 6st), vyrazili smer Hungary, po ceste nam Shreko chcel ukazat restauraciu na plavajucej lodi, zaviedol nas na cestu co isla 20 m od Dunaja, krasna cesta, jesenne farby, Dunaj..parada, dali sme si kofolu...no, nazyvali to kofolou ale malo to len farbu kofoly, a vydali sme sa oficialne na trasu. Nastartoval som GPS, a smelo sa dal viest. Po takej istej ceste ako sme isli, 20m od Dunaja, GPS ukazovalo jasny prejazd, ale pred nami zrazu akoby niekto mamutim bagrom odbagroval kus zeme...ziadna znacka ze cesta je prerusena vytokom vody nejakej cerpacky, priekopa asi 10m hlboka, ist tade v noci aj sa veru pototo...dalo sa to obist cez taky priechod, ktory ale bol strmy a neprijemny na spodok motorky. Po zvladnuti ale uz sme veselo sli smer Salka, presli sme hranice Hungary, pofotili dokazovu dokumentaciu a pokracovali cez HU. Prekvapivo dobra cesta vo zvlnenom terene, pomerne dobry asfalt, stupanie a klesanie ako duny nas prijemne rozohriali, aj madarski jogurti nas kupodivu pozdravili (teda iba jedna parta 6tich, ti ano, druha parta co sla oproti nas mala v pecku ako to maju madari vo zvyku), aj kupodivu ta prva parta jogurtov sla slusne len 95-100, tak prijemne naladeni sme si to prdkali coprackym tempom, az kym nezacali sa objavovat na ceste biologicke miny charakteristickej farby, pachu a tvaru Laughing. Najprv sme si ich signalizovali na ceste, ked ale uz bolo viac a viac, a ja som dostal sialeny krc do nohy po jednej signalizacii, museli sme sa dat na anglicky sposob, jazda vlavo Laughing. Nastastie kusok pred hranicnym priehodom sa objavil sedliacky konsky zaprah aj s priviazanym konikom, ktory veselo cupital za vozom a rozsieval za behu miny. Puch nas varoval vopred. Po tom co sa nam ich podarilo obist, sme sa vratili do Siah a prekrocili prvy meter I66. S pocitom 'aaaa, uz je to tu' sme ukrajovali prve kilometre, aj slniecko zacalo hriat, bolo to uz tesne okolo 13tej, krasna krajinka, ciste nebo, saman dobre bubnoval. Obed bol dohodnuty na pol druhu v kolibe Straze pri Zvolene, reku treba popohnat koniky, troska meskame, ale prisli sme tam po miernych komplikaciach, kedy som si az neskoro uvedomil ze ta sipocka na GPS sa nejak uz hodnu chvilu nehybe. Po odovzdani vedenia Maartymu, ktory mal druhe GPS, sme trafili, nas tam uz cakal Boby a Vendulka a casnik ktory nam oznamil (po odstrojeni samozrejme) ze mame ist do prec lebo oni tam maju svadbu Smile. Tak sme sa presunuli do starej koliby oproti. No najprv ako sme vosli a videli ze je to plne, pochytili sme obavy, ale o par sekund na to sa nas ujal agilny casnik, zaviedol nas do pivnicnych peknych priestorov, ani sme sa neusadili poriadne uz casnicka pisala objednavky na polievocky (zahriat zahriat ano trebaSmile), a za par minut boli polievky na stole. Ziadne ze tanier s polievkou ale rovno cela misa, kazdy nech si nabere nech sa paci...velmi prijemne, ledva sme dojedli polievky, uz sa nieslo druhe, hoci sme si kazdy naobjednavali ine, porcie velke...proste to tam islo len take fukoty, casnik lietal ci je vsetko v poriadku, ci nam nic nechyba. Za 15 minut uz sme chlipkali napapani kavicku...a ked casnik dokazal zohnat aj Ibalgin, Maarty vyhlasil, ze bude tu restauraciu velebit po celych Cechach ;) (tak som zvedavyWink). Autobus ktory prisiel po nas uz mal vstyk odchod, 20 spokojnych ludi cupkalo prec, my sme este kavickovali, a kecali so Skrinom, ktory nas prisiel pozriet, aj ked sa viac venoval Vendulke ako nam Cool. Na parkovisku sa prave objavil Gapy, vymenil si nejaky kontraband s Bobym, s nami pozdravy a packu, a pokracovali sme v jazde po I66. Slniecko uz bolo za oblakmi, cas sa kratil, teplota tiez, nadmorska vyska naopak stupala, oblaciky sa zmenili na zlovestne mraky medzi horami, ponahlali sme sa do ciela, ktorym bol Horsky hotel Puste pole. Poslednych 10 km bolo akoby nekonecnych, uz aj sniezik jemne poletoval , zima uz bola, aj my unaveni, aj mrak sa zmenil na olovenu oblohu, aj tma prichadzala, hnala nas vidina ciela, ale policajne hliadky nas drzali v predpisanej rychlosti Smile. Nakoniec sme dorazili do ciela, sme presli az na posledny meter I66, dali dokumentacnu fotku na krizovatke, a ubytovali sme sa. Vyborni majitelia hotela vysli v ustrety, Shreko a Maarty dostali 3 izbovy apartman s kuchynkou, spolocenskou miestnostou, chladnickou, kupelnou, ja som dostal 2 izbovy apartman 4 lozkovy, vsetko v cene 9.90euro, boli sme jedini hostia v hoteli...proste velka spokojnost, dali sme si veceru pecenu kacicku, nejake pivecka a regale Laughing (chalani pili Chivas Regal kedze nemali Jack Danielsa), vecer sme stravili debatou, zapisali pochvalne slova do Knihy hosti. Ked nam domaci povedali ze vecer tam bolo -10 stupnov, ze este okolo obeda ako sme prisli padal husto sneh, vedomy si mojej slabej baterie, dal som si tu namahu a vybral som bateriu a zobral si na izbu, tesil som sa ako luxusne nastartujem rano Innocent. Teplota klesala, chodili sme kontrolovat teplomer, ked okolo -2 zacalo aj snezit tesili sme sa na bielu krajinu rano a trusili vtipy o tom ako budeme motorky vykopavat Smile. Rano ale sneh nebol, zima ano, vsade inovat a zamrznute kaluze, po dobrych ranajkach sme sa zacali vystrojovat na cestu. Vsetci obleceni, reku ideme, bateria nahodena, otocim klucikom, starter, cvak a tma..kuaaa....ani displej, ani svetla, mrtva masina. Tak sme stravili hodinu zistovanim cim to bude, rozobral som moju elektraren pod sedackou, preveril vsetky poistky, dal nabijat bateriu...no nic. Podarilo sa nastartovat motorku pripojenim baterie z druhej masiny, tak sme za chodu motora namontovali bateriu naspat, reku ideme, ak bude nutne zhasnut motor pre tankovanie uvidime, kym ide motor je dobre. Neskor ale slo nastartovat bez problemov niekolko krat, potom sice nam to spravila znova, ale prisli sme na to, ze to zrejme poplasne aktivuje imobilizer, ze staci skratovat + a - a zas to ide. Predpokladam, ze to moze suvisiet so slabou bateriou ze prudko klesne napatie pri starte a poplasne to vyhodnoti ako narusenie obvodu, kupim novu bateriu, ak nepomoze jebnem poplasne o stenu Laughing. No my sme isli smer I67, cakali nas uzasne serpentiny, Maarty sa dal smer PL, tiez krasna cesta smer domov do Ciech. Na ceste este lady, zima, isli sme tak 40, opatrne. Zaciatok cesty bola hruza, tak zaflakovanu a rozbitu cestu som nevidel a to shrekotrasy jazdim v pohode, ale po chvilke prisiel novucicky asfalt. Pred rokom ked som tade siel este tam bol tankodrom, vytesili sme sa zo serpentin. Kedze tym mojim problemom so startovanim sme stratili cas, nebol cas ist tankovat do Telgartu ako sme zamyslali, a cakala nas serpentinova cesta dlha tak na 50 km, zacali sme sa obzerat po cerpacej stanici. S hrozou sme zistili, ze tam siroko daleko (Jelsava) ak aj je cerpacka, tak v nedelu poobede neni sanca ze je otvorena. Ej veru aj nas usmev presiel, aj ked nam domaci suhaji ochotne radili, len nas viac zneistili Laughing. Tak sme zvolili variantu istoty, prerusili sme planovanu trasu, presunuli sa do Revucej, natankovali, a zvoli si alternativnu trasu cez Sirk do Hnuste. Toto bolo osudove rozhodnutie vyjazdu. Ked som pozrel na GPS na mapu, vidiac tie serpentiny, no tusil som ze to nebude cafe ride Surprised. Uz zaciatok cesty prebehol v znameni 'kade tam kua'? Ked sme sa pytali na cestu, domaci svorne tvrdili ze to je zla neudrziavana cesta a mysleli si ze nam sibe urcite, ale nas to nemohlo odradit. Reku ked sme uz tam, musime ju vidiet a prejst. No domaci mali pravdu. Uz viem ktora cesta je najhorsia na Slovensku. Tato Wink. Prudke otocky na rozmrvenych zvyskoch asfaltu s naviatym listim a strkom a dierami....jazda zrucnosti...trojku sme mali maximal...ale bolo to len cca 15 km, akonahle sme vosli do Sirku, prisiel naopak krasny asfalt, tocaky, Shreko sa dostal do zivlu, zacal suchat stupacky a klopit ako jogurt, proste zajazdili sme si fantasticky. Bola to odmena za tie zle cesty, urcite tade este pojdeme. Nuz potom sme sa dostali na hlavny tah cesty prvej triedy a uz nas to nieslo domov, lenze zas cas sa kratil, svetlo tiez, teplota klesala, zapadajuce slnko neznesitelne oslepovalo, chvilami vyslovene slepota, tak reku dame veceru v motoreste za Dudincami, kde sme sa prekvapivo dobre najedli, a za padajucej tmy pokracovali domov. Zima uz bola citelna. V Kolte som sa rozlucil so Shrekom, a ja som sa vydal domov po znamych cestach stylom zavesit sa za auto a drzat sa ho v patricnej vzdialenosti ako kliest nech mi dopredu v tme ukazuje cestu Smile. Domov sme dorazili vsetci traja, uzimeni, ale vyteseni, rozhodne sa Route66 po Slovensky vydarila....aj ked z Magickeho svistu vznikol nakoniec u mna 700 Drsnych kilometrov Tongue out (Shrek a Maarty dali aj poctivych 1000 km). Proste velka spokojnost, u mna rozhodne najlepsi vyjazd v sezone. Zima sa striedala so slnieckom, krasny asfalt s rozbitymi cestami, hornate useky s rovinami na juhu..velmi pekny vylet.  Fotky vid Galeriu.

Slová šamana:

dovolím si pridať zopár riadkov ...
1. vďaka tejto akcii som objavil ďalšieho blázna na dvoch kolesách ... nemá ešte čierny odznak, ale dostal špeciálnu úlohu, takže má možnosť ho získať aj bez kotrmelca na výjazde.Wink ... už ho má.
2. zistil som, že okolo Kokavy, kde hlavné cesty vyzerajú niekedy rovnako ako miestne komunikácie a nikde nie sú vyznačené čísla ciest, by mohla zlyhať aj moja NN2G! keby nepomohla GPS ...
3. ak z jedného miesta pri ceste vyskočí jedna vysoká zver - treba čakať, že vzápätí vyskočia ďalšie.
4. ak z nezapnutej brašne počas jazdy stratíte  jednu zimnú rukavica, tak vám určite zostane ľavá. Tongue out
Tu si Doma